Splnil som deťom ich túžby!
Ako správny Supersyr viem, že nie je nič krajšieho než splnené detské túžby.
Vďaka letnej súťaži si Martinko z Bratislavy vyskúšal, aké je to byť na deň požiarnikom,
Miška z Martina si užila s celou triedou šantenie v aquaparku a deti z celého Slovenska pretancovali jedno popoludnie s Laci Strikeom.

Laci Strike: Zážitok je najkrajší dar, dieťaťu ho nikto nezoberie

Jeden z najlepších a najobľúbenejších slovenských tanečníkov vie, že rodina je najdôležitejšia. Počas svojej kariéry si vraj už splnil takmer všetko, čo mohol. Okrem svojich dvoch synov Danka a Adama spoločne so svojou ženou Aničkou vychovávajú mladú generáciu slovenských tanečníkov. Počas leta splní Laci so značkou slovenských prírodných syrov Mini Babybel špeciálne letné túžby deťom, ktoré sa zapoja do súťaže na www.tuzbydeti.sk. Jeden šťastlivec sa môže tešiť i na Laciho letný tanečný tábor. Viac sa dočítate v rozhovore.

Čo pre teba znamená tanec?

Pre mňa je tanec naozaj všetkým. Začal som tancovať pomerne neskoro, keď som mal 16 - 17 rokov. Pamätám si akurát to, že keď som bol malé decko, vždy som sa rád hýbal a reagoval som na hudbu. Tanec je iba odpoveď na hudbu. Čím som starší, tým si to silnejšie uvedomujem. Mám to tak v hlave nastavené a myslím, že je to dobré nastavenie.

Tanec je pre mňa všetkým. Mením formu tanca podľa toho, akú mám náladu. Robili sme divadlo, underground, medzinárodné tanečné bitky (freestyle battle) pre dospelých, aktivity pre malé deti, raz tancujeme v národnom divadle, raz na firemnom evente.. a to je super. Robíme to, čo máme radi, vždy v inej forme, a preto nás to stále baví.

Ako sa tanec formoval, odkedy si sa mu začal venovať?

Ten náš hiphopový tanec má svoju evolúciu a nejakým spôsobom sa vyvíja a napreduje. Bboyi alebo breakeri – tam to napreduje, že tie prvky sú stále náročnejšie a zložitejšie. Má to svoj vývoj. Iný vyvoj má zase hip-hopový tanec. Všetci sme však jedna veľká rodina. Ja ako tanečník, ktorý tancuje 25 rokov, to vnímam tak, že kedysi sa tancovalo poctivejšie ako teraz. Bolo to náročnejšie. Alebo to prežitie bolo intenzívnejšie. Doba však priniesla internet, a tak je tu aj tá ONLINE forma tanca. Pravda je však taká, že to celé vzniklo na párty a to je to. Tam sa stretávali ľudia a bavili sa. Vychádzalo to priamo z toho, ako sa reagovalo na konkrétne skladby. Teraz sa ľudia stretávajú aj na „sociálnych sieťach“, a tak to má aj tento iný rozmer.

Sú ľudia teraz talentovanejší ako predtým?

Talent je len malé percento úspechu. Poznám kvantum talentovaných ľudí, ktorí s tým naložili ako hulváti, a videl som absolútne netalentovaných ľudí, ktorí sa vymakali tak, že z toho odpadávam. Je to skôr o takom vnútornom nastavení konkrétneho človeka. Nie je horšia kombinácia, ako keď si rodič chce splniť svoj detský sen cez svoje dieťa. Toto keď vidím, tak som z toho trošku smutný, lebo do určitej miery môže tomu dieťaťu uškodiť. A na to som háklivý. Chcem, aby decká k nám chodili rady a aby to nebrali ako drezúru. Lebo tanec má byť pre radosť. Je milión foriem tanca, ale záleží na tom, ako s tým kto naloží.

Každý tanečník má svoju cestu

Aký odkaz by si chcel zanechať vo svojich žiakoch?

Nechcem veľmi moralizovať, ale možno že silnejší odkaz ako ten tanečný je, aby si ľudia, s ktorými robím a budem s nimi v budúcnosti, boli mladí rytieri. V súčasnosti je veľa povrchnosti a ľudia potrebujú zažívať iné hodnoty. Je to pre mňa iné, asi odkedy som otec. (smiech) Je to pre mňa taká iná hodnota, že chcem, aby decká dobre tancovali a šírili dobré meno školy, aby tam bola aj pridaná hodnota toho, že sa správajú normálne.

Akí ľudia k tebe chodia na kurzy?

Mladí, starí, chorí, z kompletných rodín, z rozvedených rodín, chudobní, bohatí a vlastne mne je jedno akí. Lebo nás spája tá škola a to, že radi tancujú. Nerobím rozdiely, nevšímam si to ani medzi deťmi na tréningu. Všetci sme na jednej lodi, máme radi STREET DANCE ACADEMY. A ľudia dnes už vedia, že keď sa povie STREET DANCE ACADEMY, tak je to značka. „To sú tí od Laciho a keď si ich zavoláme, robota bude zvládnutá fakt profesionálne.“ Záleží mi na každom jednom klientovi, ktorý k nám chodí, lebo je to vlastne môj parťák. Úprimne ma zaujímajú ich starosti, rád ich vidím, snažím sa o nich postarať. Pokiaľ sú klienti ohrození, som ochotný presťahovať aj celú tanečnú školu, ak to pomôže. Je to o prístupe. Vážim si ich.

Koľko profesionálov si už vychoval?

Máme tu teraz tanečníkov, ktorých som vychoval a išli vlastnou cestou a sú niekde inde a sú aj takí, ktorí ostali pri mne a tých si veľmi vážim. Niekoľko rokov dozadu som mal sen mať najlepšie crew minimálne v Európe. Bohužiaľ, to je o absolútnej disciplíne, ale nedá sa niekomu nalinkovať život. Keď namiesto tréningu niekto uprednostní napríklad svoju frajerku alebo frajera a nepríde dva týždne na tréning, kým všetci ostatní makajú, tak sa potom po jeho/jej návrate treba vrátiť na začiatok a niekoľko tréningov sa treba venovať iba jemu, aby dobehol ostatných. Odkedy na tomto nebazírujem, tak sa to dá zvládnuť lepšie. Nie každý má v sebe ten oheň a nie každý oheň horí rovnakou silou... Rešpektujem to. Sme ľudia a každý má tú svoju cestu. Nedá sa však ani zazlievať súkromný život... Nie sme futbalový klub, kde sú naliate peniaze. Sme len obyčajní tanečníci. A musím neskromne povedať, že v republike asi nie je nikto, kto by vychoval viac tanečníkov. Ktorí rozumejú hudbe a tomu, čo chcú robiť. Aj moje prvé DVD – Cesta tanečníka - nakoplo veľa ľudí v SR. To ma veľmi teší, lebo to je vlastne scéna.

Roztancované leto

Vychovávaš mladých tanečníkov aj počas leta. Kto všetko sa môže do vášho tábora prihlásiť? Je to limitované vekom?

Jediné, čo je, je spodná veková hranica od päť rokov. Deti vôbec nemusia vedieť tancovať, ale ak niečo vedia, tak to samozrejme nevadí. My si ich rozdelíme do pracovných skupín, a tak s nimi robíme. Robíme to už 12 rokov, je to koncept denného tanečného tábora. Majú tam okrem tanca aj iné aktivity a je to veľmi úspešné. Princíp je taký, že sa začína v pondelok a v piatok predvedieme rodičom spoločné tanečné vystúpenie. Pomedzi majú súťaže, DJský deň, Grafitti workshop. Má to už meno , lebo tesne pred spustením kampane to už bolo takmer vypredané. Veľmi sa na to tešíme.

Ako vznikla idea letného tábora?

Pred 12 rokmi. Mali sme prenajatý priestor a boli prázdniny, tak sme potrebovali zaplatiť nájom. Teraz je to tak, že tábor je úspešný, máme veľa lektorov, ktorí sa o nich starajú. Štyri dni z piatich som tam aj ja a trénujem, učím, makám, venujem sa im.

Zostávajú deti aj v Academy?

Niektorí áno. Niektorí sa aj každý rok vracajú, máme aj takých, ktorí už boli zo päťkrát. To o niečom svedčí a som za to vďačný.

Máš tam svojich dancerov a máš tam aj pedagogických pracovníkov?

Viem, že naši tanečníci, s ktorými robím, majú vybudovaný prirodzený rešpekt a decká k nim ten rešpekt uchovávajú. Deti ich obdivujú, pretože robia so známymi ľuďmi, chodia na veľké vystúpenia, a to je pre nich niečo. Samozrejme, že každý z mojich lektorov prešiel aj školeniami, ako sa má správať, ako sa má starať o klienta čo robiť, keď sa nejaký človek zraní. To je pre mňa veľmi dôležité. Používam slovo klient, ale je to klient-kamarát, ktorý nám dôveruje. Keď nám rodič zverí svoje dieťa na celý deň, tak mu garantujem, že oň bude dobre postarané. Musí to tak byť. Pristupujeme ku nim ako ku vlastným deťom.


Aké ešte robíš aktivity pre deti počas roka?

Sú to normálne tanečné kurzy v tanečnej školy od 6 rokov až do 30. Žánrové zameranie BREAK DANCE, HIP HOP, a zameranie podľa veku a výkonnosti. Máme aj kurz 30+, sú to ľudia, ktorí buď kedysi tancovali, alebo tancovať chcú. Keď sme začínali s týmto kurzom, mal som obavu, ako to pôjde, ale funguje to super. Rýchlo sa učia, dávajú zo seba na tréningoch všetko a sú skvelí.

Máš v podstate dve rodiny. Svoju a tanečnú. Čo pre teba znamená rodina?

Tanec pre mňa znamená všetko a rodina pre mňa znamená ešte viac. Ťažko sa hľadá balans medzi týmito dvomi vecami. Na jednej strane je tanec, ktorý milujem a mám s ním veľa odžité a chcel by som sa rozvíjať. Na druhej strane je rodina, a tá má samozrejme v určitých veciach prednosť. Zasa rodina vie, že vďaka tancu zarábam a z toho potom existujeme. Aj vďaka tomu, že Anči je tolerantná a vie, ako to beží, môžeme fungovať dobre a je to podľa mňa úplne super. Rodina je pre mňa úplne všetko. Mám to tak vložené od mojich rodičov, ktorí fungujú perfektne doteraz. Hlavne deti sú veľký záväzok a snažíme sa ich vychovať správne. Isto to nebudú mať ľahké medzi spolužiakmi ako „Laci Strikeove deti“, ale už ich na to pripravujeme...

Vidíš už na staršom Dankovi nejaké signály, čo by chcel robiť? Profiluje sa už nejako?

Všimol som si, že Dankovi to nenormálne páli v niektorých veciach. Keď mal dva roky, už dával abecedu, chcel to vedieť a zaujímalo ho to. Máme aj jednu logickú hru – aplikáciu a v troch rokoch to celé dal sám. Rozmýšľam, ako je to možné, lebo aj ja som mal s niektorými levelmi problém. Zdá sa mi, že je aj dosť nadaný po hudobnom smere. Keď mal asi dva a pol roka, v nedeľu hrali v rádiu jazz, nemali sme na to náladu, tak sme to vypli a on začal kričať, že to chce počúvať. Neviem, čo z neho bude. Do ničoho ho netlačím. Treba sa s ním hrať a nechať ho prirodzene, nech si sám vyberie. A Adam? Toho zaujíma zatiaľ iba prso :)

Anči je úžasná tanečníčka. Nechýba jej tanec?

Je super. Myslím, že je lepšia tanečníčka ako ja. Nemá taký „foundation – slovník“ ako ja, ale feeling a pohyb úžasný. . . Navyše je kočka. Je to top tanečníčka Dary Rolins. Iste jej tanec chýba, ale má v sebe úžasnú silu, že to dokáže prekonať a drží sa statočne. Je veľmi zlatá a úplne odovzdaná. Človek naozaj musí byť pripravený na to, keď chce mať rodinu. Sú aj situácie, keď treba riešiť opatrovateľku, ale riešime to skôr tak po svojom. Pomáhajú nám aj rodičia. Ja som spokojný a hlavne, aby decká boli zdravé.

So zdravím súvisí aj zdravý životný štýl.

Človek sa to učí veľmi dlho, aby pochopil, čo funguje zle a čo funguje dobre. Niekto je taký, že mu vyhovuje bylinková strava a niekomu vyhovujú steaky. Myslím si, že je správne, keď je to nastavené tak, aby fungovala medzi všetkým istá symbióza. Keď by som to mal zhrnúť, tak jem veľa mäsa , zdravé tuky, syry, zeleniny, bobuľové ovocie, orechy. To, čo jem veľmi málo, je pečivo a sacharidy. U mňa to funguje dobre.

Je ešte niečo, čo by si chcel dosiahnuť? Tvoja méta?

Považujem sa za šťastného, už som si v rámci tanca splnil veľmi veľa vecí. Aj som si veľa precestoval, aj som si veľa zažil. Ďalšia méta, kam by som sa chcel dostať je, že začínam viac spolupracovať s hiphopovými pioniermi. Tí, čo stáli pri zrode hiphopu a majú silné meno a stále častejšie som s nimi v kontakte. Je to pre mňa nenormálna výzva. Keď tu bol naposledy Mr. Wiggles, tak mi povedal, že tu už nemám čo robiť a mám s ním ísť robiť workshopy do Číny. Že už je najvyšší čas a musím ísť. Povedal som mu, že nechcem ísť teraz, lebo mám malé deti a nechcem teraz na mesiac vypadnúť. Aj keď som na to pripravený, ale myslím, že by v tom utrpela rodina. Dávam si načas a potom o rok dva chcem šíriť povedomie aj o tom, aby svet vedel, kde je Slovensko a chcem sa dostať medzi úplne najlepších. To je môj posledný cieľ. Keď už budem medzi nimi a akceptovaný a budem s nimi priamo v kontakte.

Si ambasádorom značky (nielen) detských syrov Mini Babybel a budeš spolurozhodovať o tom, ktoré detské túžby sa toto leto naplnia. Čím ťa zaujala kampaň „Po čom deti túžia“?

Zaujal ma projekt preto, lebo je v ňom snaha robiť niečo pre mladých ľudí, lebo to nie je niečo bežné. S tým som sa stotožnil na sto percent za sekundu. Ak sa nájde niekto, kto chce niekoho potešiť a niekomu splniť nejaký sen, tak je to zážitok, ktorý nikto nikdy tomu človeku nenahradí. Že je to práve zdravý Mini Babybel , je úžasné, lebo sa to spája aj so zdravým štýlom, ktorý preferujem a som s tým stotožnený.

Pamätáš si ešte, po čom si ako dieťa túžil?

Som veľmi rád, že som vyrastal v malom meste, a tam sme si dokázal plniť skoro všetko. Úplne najviac sme sa hrávali vonku a stavali bunkre. Pamätám si, že okrem toho som najviac na svete túžil po bicykli a potom som ho raz ako darček dostal raz a veľmi som sa tešil.

Chystáte sa toto leto splniť vašim synom ich túžby? Po čom im „srdce piští“?

Adam túži len po materinskom mlieku, čiže po prsníku. (Smiech) A staršieho Danka sa snažíme v pravidelných intervaloch prekvapovať, aby zažíval drobné radosti a zážitky. Má veľmi rád prekvapenia a dokáže sa tešiť aj z maličkostí. Napríklad zajtra ideme do kina na Mimoňov.

Za poskytnutie priestorov na fotenie ďakujeme OC Central, v ktorom má Laci jednu z pobočiek svojej tanečnej školy STREET DANCE ACADEMY